Metóda testovania izolačného odporu:
Na kábel pripojte jednosmerné napätie (zvyčajne 500 V alebo 1 000 V) a zmerajte jeho izolačný odpor. Ak je izolačný odpor pod štandardnou hodnotou (napr. 0,5 MΩ), znamená to riziko úniku. Táto metóda je vhodná na počiatočné tienenie-káblov s nízkym napätím, ale nedokáže presne určiť miesto úniku.
Metóda detekcie unikajúceho prúdu:
Pomocou kliešťového merača alebo špeciálneho detektora zvodového prúdu upnite plášť kábla alebo uzemňovací vodič a zmerajte zvodový prúd. Ak prúd prekročí bezpečnú hranicu (napr. 30 mA), je potrebný ďalší prieskum. Táto metóda je vhodná na dynamické monitorovanie, ale vyžaduje pozornosť na rušenie prostredia (napr. elektromagnetické polia).
Metóda detekcie čiastočného výboja:
Pomocou vysokofrekvenčného{0} snímača zachyťte signály čiastočného výboja v izolačnej vrstve kábla a nájdite miesto úniku. Táto metóda je veľmi presná, ale náklady na vybavenie sú vysoké, vďaka čomu je vhodná na-hĺbkovú kontrolu vysokonapäťových-káblov alebo kritických zariadení.
Metóda detekcie infračerveného tepelného zobrazovania:
Pomocou infračervenej termokamery naskenujte povrch kábla a nájdite miesto úniku cez teplotné anomálie. Táto metóda nevyžaduje výpadok prúdu a je vhodná na detekciu v priamom prenose, ale je potrebné ju skombinovať s inými metódami na potvrdenie povahy úniku.
